Včera mi volalo na mobil číslo +421 268 281 864. A to hneď až 2x. Prvýkrát mi len krátko prezvonilo. Druhý krát zvonilo dlhšie a ja som zdvyhol. Operátor na druhej stráne znel na mladého, 20 ročného chalana. Predstavil firmu pre ktorú volal (nerozumel som mu) a spýtal sa ma či ho počujem. S nedôverou som odpovedal, že áno. Moja odpoveď zaznela v slúchadle až o niekoľko sekúnd. Chalan začal rozprávať. Z jeho hlasu však bolo hneď počuť, že sa začína smiať. Do slúchadla sa v pozadí ozvala ešte ďalšia smejúcu sa osoba. Po pár začiatočných slovách drzo položil.
Na stránke whocallsme? som našiel o čísle pár informácii. Pravdepodobné patrí nejakej telemarketingovej spoločnosti predávajúcej ponožky (alebo hocičo). A keď voláte naspäť, tak ide o audiotext alebo sa človek vôbec nedovolá.
Keď som nad tým rozmýšľal, zdalo sa mi to ako dobrý trik. Prezvoníte niekomu niekoľkokrát za deň. A keď ho nakoniec premôže jeho zvedavosť, ozve sa mu audiotext účtujúci si 4,90 za minútu. ( A to všetko môže byť robené automaticky.)
Celé ma to naštvalo. V posledných dňoch dostávam domov telefonáty od rôznych spoločnosti. Určite pre krízu doma sedí mnoho ľudí, ktorí predávajú tovar cez telefón. Chcú sa ma spýtať na môj názor, chcú vedieť ako sa mi žije a či náhodou niečo nepotrebujem. Neštve ma to, že sa musím postaviť od práce, prísť k telefónu a zdvihnúť ho. Ale to, že ma chcú oklamať, predať mi nepotrebné kraviny alebo byť skrátka len drzí.