Je piatok a to opäť znamená v EILC kurze exkurziu. Dnes je na rade Delft. Je to mesto, kde budem študovať. Preto som chcel spojiť príjemné s užitočným a v rovnaký deň vybaviť viacero vecí.
Ráno si samozrejme nastavil budík zle a z Bolognálu som vystrelil na svojom rozbitom bycikly ako raketa. Stanica Utrecht Cental, 6minút na prestup v Roterdame, Delft.
Pre mňa to minimálne znamenalo, že nebudem musieť platiť za exkurzie v múzeu a ušetrím si tak minimálne čas počas štúdia.
Vitajte v Delfte.
Moja budúca škola. Budova EEMCS fakulty TU Delft. Nájsť ju nebol problém, nepotreboval som GPS. Je to totiž najvyššia budova v meste.
Továreň ? Nie! Časť EEMCS, teda školy. Laboratória. Vďaka môjmu mentorovi som sa dozvedel pár inovatívnych vecí, ktoré sa v týchto halách robia. Jeden by sa čudoval…
Modre srdce pri hlavnom námestí.
Hlavné námestie v Delfte. Radnica, kde španielský vrah zabil Vilama orandžského. Dodnes je v múre guľka.
Erasmus – Emmi a Natalia.
Čajka na streche jedného z domov na námestí.
St. Lucas gilda. Gilda kedysi združujúca všetkých umelcov v meste. Nikto, kto nepatril do guildy nemohol vyrábať či predávať umenie alebo sa učiť umeleckému remeslu. Umelcov bolo kedysi v meste veľa.
Johannes Vermeer je považovaný za jedného z najlepších holandských maliarov. Žil v Delfte v 17. storočí. Práve v tejto budove má svoje múzeum. Pri vstupe je recepcia, obchod so suvenírmi, šatne a kaviareň.
Samaritánka umývajúca nohy Kristovi. Vermeer počas svojho života namaľoval okolo 60 obrazov. O tomto sa diskutuje, či je jeho. Vo svojich umeleckých začiatkoch pracoval so všeobecne známymi kresťanskými motívmi.
V suteréne múzea sa nachádza galérie Vermeerových prác. Obrazy nie su skutočné. Sú to zväčšené fotografické repliky. Umelec seba často maľoval do obrazov. Väčšinov od zadu alebo v zrkadlových odrazoch. O niektorých obrazoch sa diskutuje, či je na nich umelec z predu, kedže neexistuje žiaden jeho autoportrér.
Vermeer určite obdobie zachytával jednoduchých ľudí pri svojich činnosťiach. Preto máme celkom dobrú predstavu, čo sa vtedy nosilo.
Mliekarka. Vermeer miloval bielu, modrú a žltú farbu.
Neznáme dievča s perlovými náošnicami. Obraz je namaľovaný tak, že kdekoľvek sa pohnete dievča sa na vás bude stále pozerať. Na poschodí je možne pozrieť si aj fiktívny film o tomto dievčati ako pomáhalo Vermeerovi s umeleckými potrebami a ich platonickej láske.
Kanálový prístav v Delfte. Tento obraz je považovaný za najreprezentatívnejšiu krajinku svojej doby. V pozadí je veža nového kostola. Nad pokojným mestom sa začína meniť farba oblohy na sivú. Veľmi pôsobivý obraz.
Prečo to robím ? Prečo všade kam prídem odchádzam s tisickami replík umeleckých diel ? : ) Kedysi v Holandsku bol bohatý ten, kto mal doma veľa obrazov. Aj tí najchudonejší mali 7-8 obrazov.
Na prvom poschodí si môžete vytvoriť fotografiu a’la Vermeerov obraz. Vermeer veľmi dokonale a jemne pracoval so svetlom a tieňom. Svetlo vždy prichádzalo z ľava. Len málokrat zprava.
Výsledok fotografie môže vyzerať veľmi uchvatne. Ja a Natália.
Ako ste si určite všimli, Vermeer pracoval s perspektívou. To dáva jeho obrazom pocit priestoru a reálnosti. Na plátnach sú často diery po špendlíkoch.
Veža Starého kostola v Delfte. Za vstup sa platí.
Socha, ktorá mi veľmi pripomína Malú červenú čiapočku – Little Red Riding Hood 🙂 Neviem prečo …
Hlavná loď Starého kostola.
Vytráž Starého kostola.
Mapa starého Delftu z roku 1921 umiestnena v kostole. Vôbec to nebolo veľké mesto.
Veža Nového kostola. Kostol slúži na sobášne alebo pohrebné ceremónie kráľovksej rodiny. Naposledy to bol pohreb niekedy v roku 2006 tuším. Je tu pochovaných niekoľko desiatok členov holanskej kráľovskej línie. Za vstup sa platí.
Sandra a hlavná loď Nového kostola.
Hrob Viliama Orandžského. Za sochou panovníka je jeho náhrobný kameň. Na kameni je ďalšia jeho socha, po smrti. Má rozopnutú košeľu aby jeho duša mohla vystúpiť na nebesia.
To bol koniec mojej exkurzie v Delfte. O týždeň som tu už na trvalo.
Po Delfte som šiel do Zoetermeer, cez Den Haag. Nešťastne som vystúpil na zlej stanici – Den Haag HS. Ako správny turista som bol z toho úplne vystresovaný a vo vlaku som si nechal rukavice aj čiapku. Národne odbory študentov navyše z celej krajiny vo vlakoch privážali študentov do Hágu na národnú demonštráciu proti poplatkom za štúdium (podobne ako v Anglicku). Študenti maju mimochcom cestovanie cez pracovný týždeň zadarmo …
Tak teda potom Den Haag Central. Potom Zoetermeer. Zo Zoetermeeru do Gouda. A z Gouda domov do Utrechtu. Fúúú, to bol deň.