V údolí severného Španielska, v časti kde žijú samí Baskovia, sa rozprestiera mesto Bilbao. Obyčajné mesto sa s príchodom Guggenheimovho múzea zmenilo na svetovú metropolu. Prečo ? Ani ja som to nevedel, kým so do múzea nevstúpil…
Guggenheimovo múzeum je jedno z najkrajších v akom som kedy bol. Budova z vonka ako aj z vnútra je umenie samo o sebe. Navyše by som povedal, že to bol jeden z najlepších zábavných parkov na svete. Nejazdíte síce na húsenkových dráhach ale objavíte nezvyčajné veci a stanete súčasťou umenia.
Detail na titánové pláty inšpirované húfom rýb.
Budova je umení ako z vnútra, tak aj z vonku.
V Guggenheimovom múzeu je zakázané fotiť. Ale megalomanské dielo “Otázka času” od Richarda Serru bolo doslova stvorené na hranie sa so svetlom a fotoaparátom. Ide o obrovské železné pláty točiace sa do špirály do ktorých sa dá vojsť. Tu som stravil asi najviac času 😀 …
Železné pláty sú veľké minimálne ako 2 ľudia.
Pôdorys hangáru múzea, kde je vystavené dielo Richarda Serru. Na stenách sú fotografie jeho prác a spôsobu ako tvorí. Odporúčam preštudovať si wikipédiu o tomto sochárovi, veľmi sa mi páči priestor a spôsob do ktorého svoje sochy umiestňuje.
Guggenheimové múzeum ponúka aj kasické maľby na obrazoch. Konkrétne v jednej časti máte možnosť vidieť niektoré maľby z obdobia znázorneného vyššie. O chodbu ďalej si môžete vypočuť tie najlepšie pesničky z týchto rokov – Edit Piaf, Elvis Presley, The Beatles, Jimi Handrix,…
Ku , hm…, soche “Dlane” od Johna Blocka som nemal prístup. Práve som sa nachádzal v múzeu v čase keď 2. poschodie bolo zatvorené pre zmenu vystavovaných exponátov. Aj tak bolo dielo aspoň viditeľné z galérie 3tieho poschodia.
Časť “Osvetľucich intervalov” bola veľmi pohodová. V jednej miestnosti sa nachádzalo cez rôznych 50 TV na rôznych stolíkoch a skriniach s rôznymi stoličkami a kreslami. V každom TV išiel iný príbeh človeka, ktorý vyrastal v Kube, zlej štvrti blízko tureckého Istanbulu plnej zločinu a chudoby.
Niektorému umeniu som nechápal. Ale aj tak sa mi páčili. Vidieť ste tu mohli napr. diela od Aitora Ortiza, ktorý tvorí fotografie akoby stvorené pre film Inception.
Na záver posledná fotografia z letiska. Aj keď plagát nebol umiestnení v múzeu, rozhodne patrí do “osobitnej” sekcie umenia 🙂 Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o plagát na pomoc pre drogovo závislých.